Mám partnerku s ktorou sme spolu 14 rokov. Už na začiatku vzťahu som si všimol že si vymýšľa rôzne príbehy a celkom klame. Boli to také tie rôzne malé klamstvá aby sa jej dostávalo odo mňa pozornosti. Nebral som to nijako v zlom a važně, pretože mi to nijako neubližovalo a keďže som ju mal prekuknutú tak som jej to sebavedomie chcel zdvíhať. Lenže klamstvom časom pribúdalo a už to neboli len malé neškodné klamstvá na získanie pozornosti, ale začalo sa to dotýkať rodinných financií a vzťahov. Začala klamať snáď úplne vo všetkom. Bola niekoľkokrát na to upozornená že by mala brzdiť a začať trochu nad sebou premýšľať či je klamstvo v poriadku.
Na upozornenie či odkrytie klamstva mnou zakaždým reaguje podráždené a vzťahovačne a okamžite začne útočiť proti mne. už nevie čo povedala pred hodinou. Do toho začala byť hrozne nespoľahlivá. Chybu odmieta priznať. Zlepšenie do budúcnosti nevidím (o terapii nechce vôbec počuť), pretože sama nechce a ja sa nemôžem o nej oprieť ani spoľahnúť sa na ňu v ničom. (a to ani deťom) nedodrží. Ubíja ma to a začína sa mi kvôli tomu vzďaľovať. Je mi to hrozne ľúto, pretože som si myslel a mal pocit, že to bude lepšie, ale namiesto toho je to čoraz horšie.
Akoby som ju prestával spoznávať. Stal sa z nej úplne iný, ulhaný človek. Ja klamstvá neznášam, takže pre mňa je to ťažké a stále premýšľam nad tým, čo budem robiť ďalej. Je to pre mňa naozaj strašná situácia, ktorej nerozumiem a nechápem, ako sa to všetko mohlo tak rapídne zmeniť, keď to bolo predtým ešte v pohode. Prial by som si, aby partnerka s tými svojimi klamstvami začala niečo robiť, ale podľa mňa sa nedočkám. Vyzerá to, že ona to naozaj nechce riešiť a má pocit, že je všetko toto v poriadku. Mne sa to ale nepáči av takom vzťahu nechcem byť, zároveň ale neviem, ako sa od nej odmilovať.